Sme to, čo jeme

Autor: Emília Verešová | 26.11.2016 o 11:24 | Karma článku: 4,00 | Prečítané:  836x

Niekto múdry veľmi dávno povedal, že nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto aby sme žili. V poslednom čase skôr rozmýšľam nad tým, či sa dá nazvať jedlom to, čo konzumujeme.

 

Vypočula som si  rozhovor dvoch mamičiek. Sedeli vedľa mňa v autobuse, na kolenách držali svoje detičky a  rozprávali  celý čas o nich. Jedno dieťatko bolo staršie a tak  jeho mamička radila tej druhej. Okrem iné aj ohľadom stravy. Ako mu  má mixovať zeleninové polievočky, po troškách mu pridávať zomleté mäsičko, rozmixované jabĺčko s banánikom.  Všetky tie zdrobnelinky svedčili o tom, že dieťa je pre ňu to naj... najvzácnejšie v živote. Spomenula som si na moju materskú dovolenku.  To nadšenie, keď sa narodí naše 1. dieťa  a predsavzatia ako sa budeme starať, aby mu nič nechýbalo.  Je to neopísateľná radosť a súčasne zodpovednosť.  To maličké stvorenie je úplne odkázané na nás, matkách.

Tak krásne to všetko začína, lenže život ide ďalej. Dieťa rastie a postupne prechádza na našu dospelácku stravu. V školských jedálňach sa varí tak, ako sa varí. My kupujeme to, čo nám predávajú. Emulgátory, konzervanty nás strašia v každej potravine. Ani tie základné potraviny už nie sú tým, čím boli pred rokmi. Mlieko už nie je čistým mliekom, chlieb obyčajným chlebom. Všetci nás utvrdzujú, že je to bezpečné. Museli by sme zjesť obrovské množstvo danej potraviny, aby nám uškodili pridané látky.

Len sem-tam sa niekto zo zainteresovaných ozve, aby sme napríklad nedávali deťom párky. Vyrábajú sa vraj z mäsového odpadu, ktorý sa predtým zužitkoval ako strava pre psov.  Pomleté všetko možné a nemožné do jednej odpornej smradľavej hmoty, dochutené kadečím, aby bola zamaskovaná pachuť odpadu. Také niečo sa používa aj do hamburgerov, fašírok. Kuracie, rybie mäso napichané antibiotikami a rastovými hormónmi to tiež nepatrí medzi najzdravšiu pochúťku. A čo ovocie a zelenina? Za ich krásnym zovňajškom sa skrýva množstvo dusičnanov,  postrekov, hnojív... samá  chémia.

Jedálne, reštaurácie sú nútené variť čo najlacnejšie, aby sa udržali. Nezaujíma ich odkiaľ a ako sa vyrábajú suroviny, ktoré nakupujú. Dôležitá je len cena. A čo my? Čo  je dôležité pre nás?

Nežijeme preto, aby sme jedli. Ale čo máme jesť, aby sme prežili?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana

Čím viac Zuzana Aufrichtová upozorňovala na chyby v návrhu parkovacej politiky, tým viac problémov v práci mala.

SVET

Inaugurácie nemusia byť šou. Zaobídu sa aj bez Biblie či Boha

Americkí prezidenti nemusia prisahať vôbec.

ŠPORT

Cibulková vypadla už v treťom kole, nestačila na Rusku Makarovovú

Slovensko prišlo na Australian Open o svoju poslednú nádej vo dvojhre.


Už ste čítali?